Fauna a flóra - Oficiálna stránka obce Majerovce

Hľadať
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Fauna a flóra

Povrch južnej rovinnej a severnej mierne zvlnenej pahorkatinnej časti zväčša odlesneného chotára tvoria štvrtohorné náplavy Ondavy, sprašové hliny a vrstvy centrálnokarpatského flyšu. V okolí Podčičvy, severne a severozápadne od nej sa nachádzajú vápence a dolomity sedimentárne horniny, patriace do starších druhohôr (trias, jura až spodná krieda).  

  • Rastlinstvo

  Klimatické podmienky a pestrý geologický podklad v súčinnosti so zmenami, ktorých príčinou bol človek, osídľujúci úrodnejšie časti popri toku Ondavy dali základ súčasnému rastlinnému krytu tejto časti. Územie charakterizuje hlavne tok rieky Ondavy s výbežkom Ondavskej nivy, kde v brehových porastoch prevládajú spoločenstvá s jelšou lepkavou, vŕbou bielou, topoľmi. Zaujímavými sú tiež niektoré zdomácnené druhy bylín, ktoré sa k nám dostali popri toku Ondavy ako netýkavka žliazkatá, ktorá pochádza zo subtrópov JV a J.Ázie. Botanici ju označujú ako neofyt indického pôvodu. Ďalšia je netýkavka drobnokvetá, ktorej domovom je južná Sibír a Mongolsko. Lesné porasty patria do spoločenstva dubohrabín dubovohrabové lesy karpatské, ktoré vo vyšších polohách doplňujú kvetnaté bučiny. Zaujímavý je bylinnýpodrast hlavne na jar, keď v kobercových porastoch kvitne snežienka jarná. Tým sú známe hlavne kôty Lysá hora a Inovec. Na vápenitom podklade podobné porasty vytvára cesnak medvedí. Chochlačka dutá s veternicou lesnou sú tiež bežnými lesnými druhmi. K nim sa pridružuje konvalinka voňavá, krivec tulcový. Zo vzácnejších druhov sa tu vyskytujú ľalia zlatohlavá, klokoč perovitý, drieň obyčajný. Osobitne je potrebné spomenúť hradný vrch Čičva , ktorého južné svahy sa stali útočiskom teplomilnej vegetácie na vápenitom podklade. Z drevín sú tu zastúpené dub letný, borovica čierna, borovica lesná,  bresť hrabolistý, hrab  obyčajný, javor poľný. Z krovín na týchto svahoch rastie zob vtáčí, spomínaný drieň obyčajný, bršlen európsky, egreš obyčajný. V bylinnom stupni je to pestrá zmes teplomilných druhov, z ktorých spomeňme liečivé rastliny lipkavec siridlový, divozel veľkokvetý, repík lekársky, materina dúška. Ďalej kozinec sladkohorký, kručinka farbiarska, veronika klasnatá. Na skalnatom podklade v štrbinách rastie slezinník zelený, slezinník múrový. Výslnné miesta zapĺňa nátržník strieborný, klinček kartuziánsky, rozchodník prudký, ihlica tŕnistá, ďatelina červenkastá, aj ďatelina panónska. Výhrevný podklad využíva pre svoj rast ľan žltý, ktorý sa k nám rozšíril z ponticko-podunajskej oblasti.  

   

  • Živočíšstvo

  Vďaka prírodným pomerom je v tejto oblasti bohatá druhová skladba živočíchov. Vplyv východoslovenskej nížiny podmieňuje výskyt niektorých teplomilných druhov. V rokoch premnoženia na južných svahoch sa sporadicky vyskytuje modlivka zelená. V lesoch sa bežne vyskytujú rozličné druhy bystrušiek, vzácne zákonom chránený fúzač alpsky. Na otvorených priestranstvách môžeme vidieť rozličné druhy motýľov, hlavne babôčok, mlynárikov, ohniváčikov, občas aj vidlochvosty. V noci sa ozývajú svojimi charakteristickými hlasmi ropuchy, skokany a kuňka žltobruchá. V lese, hlavne za daždivého počasia často vidieť salamandru škvrnitú. Z plazov sa tu vyskytuje užovka obyčajná, užovka stromová, vretenica obyčajná, častá je jašterica obyčajná. Vzácne môžeme stretnúť aj slepúcha lámavého. Vo vysokých, hlinitých brehoch Ondavy si vyrývajú svoje hniezdne nory brehule obyčajné, vzácnejšie aj rybárik obyčajný. Rieka Ondava predstavuje významnú migračnú cestu pre vodné vtáctvo pri jarnom a jesennom ťahu. Z cicavcov sa v Ondave vyskytujú vydra riečna a ondatra pižmová. Lesy sú bohaté na poľovnú zver. Z drobných cicavcov sa tu vyskytuje hraboš poľný, rozličné druhy ryšaviek, hrdziak lesný. Z hmyzožravcov jež východoeurópsky, piskor obyčajný, piskor malý, dulovnica obyčajná a bielozúbka bielobruchá. Z netopierov je pravdepodobný výskyt netopiera obyčajného, netopiera brvitého, podkovára malého a ucháča sivého.  

 
 
 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky