História - Oficiálna stránka obce Majerovce
Hlavná ponuka:
História
Všeobecné údaje:
1. staré a inojazyčné názvy obce a obyvateľské mená
1363 - Morfalu
1410 - Moroch
1773 - Majorowcze, Majoroczka
1786 - Majorocshka, Majorowcze
1808 - Majorocska, Majorowce
1863-1882 - Majoróc
1888-1902 - Majorócka
1907-1913 - Majoros
1920 - Majorovce
1927 - Majerovce
Prvá písomná zmienka o Majerovciach (villis....Morfaulua) pochádza z roku 1363, kedy šľachtici z Rozhanoviec rozdelili dediny pánstva Čičva, ku ktorému patrila aj táto dedina. Deľbu potvrdil palatín a z rozsahu listiny vyplýva, že tunajšie sídlisko existovalo už pred rokom 1363.
V uvedenej listine sa vyskytuje pod maďarským názvom, typickým pre dediny zemianskeho pôvodu. Maďarizovaný názov obce Maiorocz, odvodený od slovenského názvu Majorovce. Názov obce Mojorovce korení v latinskom slove maior - väčší, ktoré bolo prezývkou tunajšieho šoltýsa.
Majorovce aj v 14.-16. stor. zostali majetkovou súčasťou panstva Čičva. Ešte v prvej polovici 16. stor. patrili šíachticom z Rozhanoviec. V 17. stor. patrili - Nádašdyovcom, Ňáryovcom, Esterházyovcom, Drugetovcom a rodine Vladárovcom.
V 15.storočí tu hospodarilo asi desať sedliackych domácnosti. Asi od roku 1550 sa v chotári obce pestoval vinič. Existencia vinohradníctva je písomne doložená od roku 1560. Vinársku produkciu, ktorá tu dosahovala svoj vrchol koncom 16. stor. potvrdzujú desiatkové registre Zemplínskej župy.
V roku 1831 vypuklo známe východoslovenské sedliacke povstanie, ktoré v Zemplíne zachvátilo najmä trebišovsko-žipovskú a vranovsko-zamutovskú oblasť. V samotných Majerovciach nie sú známe protifeudálne vystúpenia miestnych sedliakov.
od polovice 13. stor. Vladárovci - patrili medzi najvýznamnejšie turčianske rody
najvýznamnejší z rodu je Ján, ktorý bol v roku 1364 turčianskym podžupanom a v roku 1372 správcom Sklabinského hradu
za zakladateľa rodu zemplínskej vetvy Vladárovcov je považovaný Imrich, ktorý bol dvakrát ženatý.
V Majerovciach žili títo zemepáni:
Jozef Vladár - nar. 23.apríla 1806 , stoličný úradník
Klára Vladár - nar. 12.október 1808
Krištof Vladár - nar. 17.marec 1811
Tomáš Vladár - nar. 16.máj 1812, zomrel v roku 1883 a je pochovaný v rodinnej hrobke pod lesom, blízko hlavnej cesty
Erb Vladárovcov zoobrazuje modrý štít, na ktorom v bielej vode pláva biely jeleň. V rohoch štítu je zlatá hviezdička a strieborný polmesiac s tvárou. Klenotom je červené srdce prestrelené strieborným šípom, z ktorej vyrastajú tri biele ľalie na prostrednej sedí biely holub. Prkrývadla sú zlatomodré a strieborno červené.
